zoznam symbolov, použitých na obale/nálepke a ich vysvetlenie

V medicíne, väčšina medikácií sa dá bezpečne používať s inými liekmi, ale konkrétne kombinácie liekov je potrebné sledovať kvôli interakciám, čo často robia farmaceuti. V molekulárnej biológii sa znalosť interakcie génov/proteínov medzi sebou a ich metabolitov označuje ako molekulárne cesty. Interakcie medzi liekmi (liekové interakcie) vo všeobecnosti patria do dvoch hlavných kategórií: 1. farmakodynamika : zahŕňajúca činnosti dvoch interagujúcich liekov. 2. farmakokinetika : zahŕňajúca absorbpciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie jedného, či oboch interagujúcich liekov vo vzájomnej závislosti. Ohľadom efektívnosti, je možné nájsť tri druhy interakcií medzi medikáciami: aditívne, synergetické a antagonistické. Aditívna interakcia znamená, že výsledné pôsobenie dvoch chemikálií je súčtom pôsobení dvoch chemikálií, užívaných oddelene. Toto je obvykle preto, že dve chemikálie pôsobia na telo rovnakým spôsobom. Príkladom je napríklad Aspirín a Motrin, alkohol a depresant, trankvilizér a prípravok proti bolesti. Synergická reakcia znamená, že výsledný efekt dvoch užívaných chemikálií je väčší, než súčet výsledných efektov oddelene užívaných dávok. Príkladom je pesticíd a hnojivo, biologický efekt je ničivý. Antagonistická interakcia znamená, že výsledný vplyv dvoch chemikálií je v skutočnosti menší, než súčet účinkov dvoch dávok chemikálií, užívaných na sebe nezávisle. To je preto, že druhá chemikália zvyšuje vylučovanie prvej, alebo priamo blokuje jej toxické vplyvy. Antagonizmus je základom protilátok pri otravách.

V medicíne je nepriaznivý účinok škodlivý a neželaný efekt, spôsobený medikáciou, alebo inými intervenciami, ako je napríklad operácia. Nepriaznivý účinok môže byť označený aj ako \"vedľajší\" účinok, keď sa pokladá za sekundárny voči hlavnému terapeutickému efektu, a môže byť spôsobený nevhodným alebo nesprávnym dávkovaním alebo postupom, ktorý môže byť spôsobený chybou lekára. Nepraznivé účinky sa niekedy označujú ako \"iatrogénne\", lebo vznikajú vďaka liečbe/lekárovi. Niektoré nepriaznivé účinky sa objavujú iba na začiatku, pri zvýšení dávky alebo pri prerušení liečby. Požitie lieku alebo iný lekársky zásah, ktorý je kontraindikovaný tak isto môže zvýšiť riziko nepriaznivých účinkov. Nepriaznivé účinky môžu spôsobiť zdravotné komplikácie ochorenia alebo liečby a negatívne ovplyvniť jeho prognózu. Tak isto môžu spôsobiť nedodržiavanie liečebného režimu. Škodlivý výsledok je obvykle indikovaný niektorými dôsledkami, ako je napríklad morbidita, mortalita, zmena telesnej hmotnosti, úrovne enzýmov, strata funkčnosti alebo patologická zmena, zistená na mikroskopickej, makroskopickej alebo fyziologickej úrovni. Tak isto môže byť indikovaná príznakmi, oznámenými pacientom. Nepriaznivé účinky môžu spôsobiť vratné alebo nevratné zmeny, vrátane zvýšenia, alebo zníženia citlivosti jednotlivca na iné chemikálie, potraviny alebo postupy, ako napríklad interakcie medzi liekmi. V klinických skúšaniach sa rozlišuje medzi nepriaznivými udalosťami (adverse event AE) a vážnymi nepriaznivými udalosťami (serious adverse events (SAEs)). Vo všeobecnosti, akákoľvek udalosť, ktorá spôsobí smrť, trvalé poškodenie, vrodené vady, alebo si vyžaduje hospitalizáciu sa pokladá za SAE.[1] Výsledky týchto skúšaní sú často priložené k označeniu medikácie, aby poskytli informácie jednak pacientom, aj predpisujúcim lekárom.

Komplikácie, v medicíne je to nepriaznivý vývoj choroby, zdravotného stavu alebo liečby. Závažnosť ochorenia sa môže zhoršiť, alebo sa môže objaviť väčšie množstvo príznakov, symptómov alebo nové patologické zmeny, môžu sa rozšíriť po tele, alebo zasiahnuť iné orgánové systémy. Liečba, ako napríklad podávanie liekov alebo operácia môže mať nepriaznivé dôsledky a/alebo sama spôsobiť nové zdravotné problémy. Nové ochorenie sa môže objaviť aj ako komplikácia už existujúceho predchádzajúceho ochorenia. A preto môže byť komplikácia aj iatrogéna, t.j. doslovne spôsobená lekárom. Lekárske vedomosti o ochorení, liečení alebo operácii obvykle obsahujú najčastejšie komplikácie, takže sa dajú predvídať, dá sa im predísť alebo sa na ne pripraviť, aby sa dali rozpoznať ľahšie a rýchlejšie. V závislosti od stupňa zraniteľnosti, citlivosti, veku, zdravotného stavu, stavu imunitného sytsému sa môžu komplikácie objavovať častejšie. Komplikácie nepriaznivo ovplyvňujú prognózu ochorenia. Neinvazívne a minimálne invazívne lekárske postupy obvykle vyvolávajú menej komplikácií v porovnaní s invazívnymi. Príklady komplikácií *Všeobecná septikémia (otrava krvi) sa môže objaviť ako komplikácia zapálenej rany alebo abscesu * Alergický šok môže byť reakciou na viaceré druhy anestetík, ako komplikácia pri operácii *Zlomené rebrá a sternum môžu byť komplikáciami pri pokusoch o kardiopulmonárne oživenie v prípade ľudí, trpiacich vážnou osteoporózou. *Puerperálna horúčka môže byť bežnou komplikáciou po pôrode a zvykla zabíjať veľké množstvo matiek pred objavom antibiotík a dezinfekcie * Diabetes mellitus môže byť dôvodom rôznych komplikácií v strednom, alebo ťažkom stupni, ako je napríklad gangréna, diabetická noha, slepota, infekcie a podobne. * Srdcová alebo mozgová trombóza, spôsobujúca záchvat alebo akútny infakt myokardu môže byť komplikáciou v prípade ochorení spojených so zrážanlivosťou krvi, flebitída (zápal žíl), endokartidíta a umelé srdcové chlopne * Eczema vaccinatum je vzácna a vážna komplikácia pri očkovaní proti kiahnam v prípade ľudí, trpiacich ekzémom * Hepatotoxic dementia je možná komplikácia v prípade hepatitídy a cirhózy pečene * Mentálna retardácia je obvyklou komplikáciou v prípade neliečeného hydrocefalu * Paradoxná reakcia na liek, čo znamená reakciu ktorá je opačná voči zamýšľanému účelu pôsobenia lieku. Príkladom sú benzodiazepíny, trieda psychoaktívnych liekov, pokladaných za slabšie trankvilizéry s rôznym hypnotickým, sedatívnym, anxiolytickým, antikonvulzívnym a svaly uvoľňujúcim účinkom; paradoxne však môžu spôsobiť hypearaktívnosť, nepokoj, kŕče a podobne v prípade citlivých jedincov. [1] * Erektilná dysfunkcia a urinárna inkontinencia sú prevalentné v prípade prostatektómie.

Kontraindikácia je stav, alebo faktor, ktorý hovorí proti nejakému opatreniu. Vo väčšine prípadov sa tento pojem používa v medicíne na popis faktorov, ktoré zvyšujú riziká, spojené s použitím konkrétneho lieku, vykonaniu procedúry, alebo istej činnosti. Niektoré kontraindikácie sú absolútne, to znamená že nie sú žiadne rozumné dôvody pre vykonanie danej činnosti. Napríklad, dieťaťu s horúčkou by sa nikdy nemal dávať aspirín kvôli riziku Reyovho syndrómu a osoba s anafylaktickou alergiou na potraviny by nikdy nemala jesť potraviny, na ktoré je alergická. Podobne, osobe s hemochromatózou by nemali byť podávané železité prípravky. Ostatné kontraindikácie sú relatívne, to znamená že pacient má vyššie riziko komplikácií, ale tieto riziká môžu byť prevážené inými úvahami, alebo zmiernené inými opatreniami. Napríklad, tehotná žena by sa za normálnych okolností mala rentgenovaniu vyhýbať, ale riziko môže byť podstatne menšie, než neschopnosť diagnostikovať, alebo liečiť vážny stav, ako je napríklad tuberkulóza, alebo zlomená kosť. Relatívne kontraindikácie sa môžu označovať aj ako upozornenia, ako napríklad v British National Formulary.

V medicíne, indikácia je platný dôvod na použitie istého testu, medikácie, procedúry alebo operácie. Opakom indikácie je kontraindikácia.

Dávka znamená množstvo v nasledujúcich oblastiach: vo výžive, medicíne a toxikológii: *dávka (biochémia), množstvo niečoho, čo je možné zjesť alebo podať organizmu, alebo niečo čomu môže byť organizmus vystavený. V medicíne a toxikológii: * Absorbovaná dávka je množstvo prijatého ožiarenia. *Dávkovanie, proces podávania odmeraného množstva lieku alebo chemikálie neživému objektu alebo zvieraťu * Účinná dávka, najmenšie množstvo, ktoré vyprodukuje v živom organizme merateľný efekt *Ekvivalentná dávka - miera dávky radiácie na tkanivo *Maximálna tolerovaná dávka, najvyššia dávka rádiologického, alebo farmakologického liečenia, ktorá vyprodukuje želaný efekt bez neprijateľnej toxicity. * Optimálna biologicá dávka, veľkosť rádiologickej alebo farmakologicke liečby, ktorá dosiahne želaný efekt s prijateľnou toxicitou. * Referenčná dávka - maximálne prijateľná orálna dávka toxickej látky podľa United States Environmental Protection Agency. Dávka je synonymum pre pojem biochemická dávka!

V Spojených štátoch sú to bezpečnostné štandardy, preventívne vyhlásenia sú vety, poskytujúce informácie o možných rizikách a vhodných postupoch. Používajú sa v rôznych situáciách, od nálepiek na spotrebných tovaroch, cez návody na použitie až po popisy fyzických činností. Na zameranie pozornosti a na upozornenie sa používajú rôzne metódy, ako napríklad zvýraznenie v normálnom texte, grafické ikony, zmeny vo písme a farbe textu. Texty často vysvetľujú typy vyhlásení a ich význam v texte. Nižšie sú popísané bežné preventívne vyhlásenia.

zoznam symbolov, použitých na obale/nálepke a ich vysvetlenie

Intraokulárna šošovka (IOL) je šošovka, ktorá sa implantuje do oka, obvykle nahrádza už existujúcu kryštalickú šošovku, ktorá bola zahmlená kataraktom, alebo ako forma refrakčnej chirurgie na zmenu optického výkonu oka. Obvykle pozostáva z malej plastovej šošovky s plastovými bočnými výčnelkami, nazývanými haptiky, ktoré majú držať šošovku na mieste v kapsulárnom vaku vnútri oka. [potrebný citát] IOL sa tradične vyrába z nepružného materiálu (PMMA), hoci ho zväčša vytlačilo použitie pružných materiálov. Väčšina IOL, ktoré sa dnes implantujú sú pevné monofokálne šošovky, ktoré sú vhodné na videnie na diaľku. Ale k dispozícii sú aj iné typy, ako napríklad multifokálne IOL, ktoré pacientovi poskytjú multifokálne videnie do diaľky a na čítanie a adaptívne IOL, ktoré pacientovi poskytujú obmezené vizuálne prispôsobenie.

Implantáty intrakorneálnych krúžkov (INTACS) sú možnosťou úpravy zraku, pričom je môžné takto liečiť myopiu ľahkej až strednej úrovne. INTACS sa používajú na korekciu myopie pri pacientoch, ktorí majú keratokonus a tých, ktorí majú reziduálnu myopiu po laserovej refraktívnej, alebo LASIK chirurgickej operácii.

Obalová technika je veda, technológia a technika, zaoberajúca sa balením, alebo ochranou výrobkov počas distribúcie, skladovania, predaja a používania. Obalová technika sa tak isto vzťahuje na proces návrhu, vyhodnotenia a výroby obalov. Obal sa dá popísať ako koordinovaný systém prípravy tovarov na prepravu, skladovanie, logistiku, predaj a koncové použitie. Obal chráni, ochraňuje, prepravuje, informuje a predáva.[1] V mnohých krajinách je plne integrovaný s použitím vládou, komerčne, inštitucionálne, priemyselne a osobne.

Návod na použitie