V medicíne je nepriaznivý účinok škodlivý a neželaný efekt, spôsobený medikáciou, alebo inými intervenciami, ako je napríklad operácia. Nepriaznivý účinok môže byť označený aj ako "vedľajší" účinok, keď sa pokladá za sekundárny voči hlavnému terapeutickému efektu, a môže byť spôsobený nevhodným alebo nesprávnym dávkovaním alebo postupom, ktorý môže byť spôsobený chybou lekára. Nepraznivé účinky sa niekedy označujú ako "iatrogénne", lebo vznikajú vďaka liečbe/lekárovi. Niektoré nepriaznivé účinky sa objavujú iba na začiatku, pri zvýšení dávky alebo pri prerušení liečby. Požitie lieku alebo iný lekársky zásah, ktorý je kontraindikovaný tak isto môže zvýšiť riziko nepriaznivých účinkov. Nepriaznivé účinky môžu spôsobiť zdravotné komplikácie ochorenia alebo liečby a negatívne ovplyvniť jeho prognózu. Tak isto môžu spôsobiť nedodržiavanie liečebného režimu.

Škodlivý výsledok je obvykle indikovaný niektorými dôsledkami, ako je napríklad morbidita, mortalita, zmena telesnej hmotnosti, úrovne enzýmov, strata funkčnosti alebo patologická zmena, zistená na mikroskopickej, makroskopickej alebo fyziologickej úrovni. Tak isto môže byť indikovaná príznakmi, oznámenými pacientom. Nepriaznivé účinky môžu spôsobiť vratné alebo nevratné zmeny, vrátane zvýšenia, alebo zníženia citlivosti jednotlivca na iné chemikálie, potraviny alebo postupy, ako napríklad interakcie medzi liekmi.

V klinických skúšaniach sa rozlišuje medzi nepriaznivými udalosťami (adverse event AE) a vážnymi nepriaznivými udalosťami (serious adverse events (SAEs)). Vo všeobecnosti, akákoľvek udalosť, ktorá spôsobí smrť, trvalé poškodenie, vrodené vady, alebo si vyžaduje hospitalizáciu sa pokladá za SAE.[1] Výsledky týchto skúšaní sú často priložené k označeniu medikácie, aby poskytli informácie jednak pacientom, aj predpisujúcim lekárom.